Príčiny gayov a lesieb: Je to naozaj z génov rodičov?

Homosexualita je sexuálna orientácia, ktorá prejavuje príťažlivosť k iným ľuďom rovnakého pohlavia alebo pohlavia (milovníkom rovnakého pohlavia). Skorý výskum uvádza duševné poruchy ako príčinu toho, že sa človek stane gayom. To potom vytvára diskrimináciu a stigmu voči gejom a lesbám v spoločnosti.

Od roku 1987 však rôzne zdravotnícke inštitúcie vo svete, vrátane Americkej psychiatrickej asociácie (APA), už homosexualitu neklasifikujú ako duševnú poruchu.

Usmernenia pre klasifikáciu a diagnostiku duševných porúch Ministerstva zdravotníctva Indonézskej republiky tiež vysvetľujú, že homosexuáli nie sú zahrnutí medzi duševné poruchy. Homosexualita tiež nie je formou sexuálnej perverznosti alebo poruchy.

Vysvetlenie dôvodov, prečo sa niekto stane homosexuálom, doteraz stále skúmajú odborníci a výskumníci.

Čo spôsobuje, že sa niekto stane gayom?

Výskum sexuálnej orientácie, menovite emocionálnej, osobnej a sexuálnej príťažlivosti k iným ľuďom, sa za posledných 50 rokov uskutočnil vo veľkom rozsahu.

Doteraz však medzi odborníkmi a výskumníkmi neexistuje konsenzus (vedecká zhoda) v súvislosti s príčinami rôznych sexuálnych orientácií, akými sú gay, lesba alebo bisexuál.

V skutočnosti bežnejšiu sexuálnu orientáciu, teda príťažlivosť k opačnému pohlaviu (heterosexuálne), nemožno s istotou vysvetliť.

Na základe vysvetlenia APA množstvo uskutočnených štúdií preukázalo možnosť, že biologické faktory, psychický vývoj a vplyv sociálneho a kultúrneho prostredia môžu ovplyvniť sexuálnu orientáciu človeka.

Neexistujú však žiadne zistenia, ktoré by mohli komplexne dospieť k záveru, aké faktory definitívne určujú sexuálnu orientáciu.

Napriek tomu nemožno poprieť, že biologické a environmentálne faktory majú pri formovaní sexuálnej orientácie komplexnú úlohu.

Ďalšie zistenia výskumu

Ďalšia vec, ktorá je tiež známa z rôznych štúdií je, že sexuálna orientácia človeka vychádza z pocitov príťažlivosti alebo túžby zvnútra. Takže človek si nevyberá byť milencom rovnakého alebo opačného pohlavia.

Sociálne faktory teda nespôsobujú, že sa človek stane homosexuálom. Osoba alebo skupina nemôže prinútiť alebo zmeniť osobu, ktorá má rada opačné pohlavie, aby sa stala osobou rovnakého pohlavia alebo naopak.

Vysvetľujú to aj výsledky výskumu Asociácie pre psychologickú vedu. Vedci tvrdia, že sexuálnu orientáciu nemožno ovplyvniť sociálnym prostredím.

Existuje tiež málo dôkazov o tom, že tolerantnejšie (nekonzervatívne) sociálne prostredie je príčinou toho, že sa viac ľudí stáva homosexuálmi.

Okrem toho mnohí výskumníci považujú sexuálnu orientáciu za niečo ako spektrum, pričom heterosexuálne a homosexuálne sú na oboch koncoch.

Niektorí ľudia sa môžu prikláňať skôr k heterosexuálnemu koncu spektra, ktoré ich priťahuje k opačnému pohlaviu. Na druhej strane, niektorí majú tendenciu byť na opačnom konci homosexuálneho spektra, a preto ich priťahuje rovnaké pohlavie.

Faktory, o ktorých sa predpokladá, že ovplyvňujú sexuálnu orientáciu

Doteraz je známych viacero faktorov, ktoré súvisia s príčinami, prečo sa niekto stane milencom rovnakého pohlavia alebo milencom opačného pohlavia.

Vedci však nedokázali vysvetliť vzťah medzi týmito faktormi priamo so vznikom pocitu sexuálnej, osobnej alebo emocionálnej príťažlivosti k opačnému pohlaviu alebo rovnakému pohlaviu.

Nasledujú faktory, o ktorých sa predpokladá, že súvisia s príčinou sexuálnej orientácie.

1. Určité genetické profily

Niektorí vedci majú podozrenie, že existuje špeciálny genetický kód, ktorý odlišuje homosexuálov od heterosexuálov, a to Xq28. Zapamätanie si určitých genetických vlastností môže ovplyvniť aj individuálne vlastnosti, správanie alebo psychický stav človeka. Je známe, že gén Xq28 pochádza z materskej línie.

2. Hormóny v maternici

Výskum Anthonyho Bogaerta z roku 2018 naznačuje, že muži, ktorí majú viac starších bratov, sú častejšie milenci rovnakého pohlavia.

Teórie súvisiace s gay príčinou súvisia s protilátkami matky pri nosení mužského plodu.

Niektoré tehotné ženy tvoria protilátky proti proteínu Y (antiNLGN4Y), ktorý hrá úlohu pri tvorbe mozgu mužského plodu. Tvorba antiNLGN4Y je častejšia vždy, keď matka nosí plod mužského pohlavia.

Táto protilátková odpoveď ovplyvní štruktúru mozgu, ktorá je základom sexuálnej orientácie u chlapcov, ktorí sa narodia neskôr.

To možno vidieť v krvnej plazme matiek gayov, ktorí majú synov, majú tendenciu mať vyššiu antiNLGN4Y ako matky heterosexuálnych synov.

3. Tvar mozgu

Existujú štúdie, ktoré ukazujú rovnakú veľkosť hypotalamických buniek v mozgu gayov a heterosexuálnych žien. Táto podobnosť sa našla aj v štruktúre mozgu lesbických žien a heterosexuálnych mužov.

Existujú aj štúdie, ktoré hovoria, že existujú časti mozgu homosexuála, a to: predná cingulárna kôra , ktorá je hrubšia ako u heterosexuála.

Vedci však nevedia vysvetliť, ako môžu podobnosti a rozdiely v štruktúre mozgu spôsobiť, že sa človek stane milencom rovnakého alebo opačného pohlavia.

4. Trauma z detstva

Existuje jedna štúdia vykonaná v Kinseyho inštitúte na 1000 homosexuálnych ľuďoch a 500 heterosexuálnych ľuďoch. Táto štúdia skúmala psychologické stavy, ktoré môžu ovplyvniť sexuálnu orientáciu.

Účastníci, ktorí sa vyhlásili za gayov alebo lesbičky, vo všeobecnosti zažili jeden z traumatických zážitkov, ako napríklad sexuálne násilie v detstve, nesúlad s rodičmi a opustenie rodičmi.

Mnohí účastníci, ktorí od detstva zažili psychickú traumu, však mali heterosexuálnu orientáciu.

Odborníci a výskumníci majú podozrenie, že niektoré z vyššie uvedených faktorov môžu súvisieť s formovaním sexuálnej orientácie človeka. Príčina toho, že sa človek stal milencom rovnakého pohlavia, však nie je s určitosťou známa.

Napriek tomu stále existuje veľa diskriminácie, negatívneho zaobchádzania a stigmatizácie homosexuálnych skupín. Nemálo gejov či lesieb preto svoju sexuálnu orientáciu radšej tají.

Ak si nie ste istí svojou sexuálnou orientáciou, nebojte sa, pretože to neznamená, že s vami nie je niečo v poriadku. To je vlastne normálne pre každého.

Nie je nič zlé na tom, ak si robíte psychologické poradenstvo s odborníkmi, ako sú psychológovia alebo psychiatri, ktoré vám pomôžu hlbšie spoznať samých seba. Jediný, kto môže určiť vašu sexuálnu orientáciu, ste vy sami.