Všetko o eutanázii: Samovražda pod dohľadom lekára •

17-ročný belgický tínedžer sa stal prvým dieťaťom, ktoré zomrelo eutanáziou po tom, čo krajina prijala nové pravidlá v roku 2014. Tento krok robí z Belgicka jedinú krajinu, kde si deti všetkých vekových kategórií môžu vybrať, či dostanú smrtiacu injekciu. Daily Mail. V susednom Holandsku je táto prax stále nelegálna pre deti mladšie ako 12 rokov (pacienti vo veku 12-16 rokov vyžadujú súhlas rodičov).

Existuje mnoho rôznych pohľadov, názorov a konceptov, ktoré boli predložené o eutanázii. Kým pre niektorých ľudí je eutanázia právom pacienta na sebaurčenie, pre iných sa eutanázia rovná vražde, porušovaniu ľudského života a porušovaniu ľudského práva na život.

Čo je eutanázia?

Eutanázia je úmyselné ukončenie života niekoho, kto je veľmi chorý a trpiaci – ktorý je sužovaný neznesiteľnou a nevyliečiteľnou bolesťou – pomerne rýchlo a bezbolestne z humanitárnych dôvodov. Túto prax je možné dosiahnuť buď aktívnym opatrením, vrátane podania smrtiacej injekcie, alebo tým, že neurobíte to, čo je potrebné na udržanie pacienta nažive (napríklad necháte dýchací prístroj prestať fungovať).

V mnohých prípadoch sa rozhodnutie o „samovražde“ robí na vlastnú žiadosť pacienta, no sú chvíle, kedy môže byť jednotlivec príliš chorý a bezmocný na to, aby rozhodnutie urobila rodina, zdravotnícky personál alebo v niektorých prípadoch súdmi.

Pojem eutanázia pochádza z gréckeho slova „euthanatos“, čo znamená ľahká smrť.

Poznať druhy eutanázie

Eutanázia má mnoho podôb:

  • Aktívna eutanázia: niekto (zdravotnícky pracovník) koná priamo a aktívne a úmyselne spôsobí smrť pacienta — napríklad injekčným podaním veľkých dávok sedatív.
  • Pasívna eutanázia: zdravotnícki pracovníci nekonajú priamo pri ukončovaní života pacienta, iba umožňujú pacientovi zomrieť v neprítomnosti zdravotníckych zariadení – napríklad zastavenie alebo odopretie možností liečby.
    • Zastavenie medikácie: napríklad vypnutie prístroja, ktorý udrží človeka pri živote, aby zomrel na svoju chorobu.
    • Zadržanie medikácie: napríklad nevykonanie operácie, ktorá krátkodobo predĺži život, alebo príkazy DNR (neresuscitovať) – lekári nie sú povinní resuscitovať pacientov, ak sa im zastaví srdce, a sú navrhnuté tak, aby zabránili zbytočnému utrpeniu.
  • Dobrovoľná eutanázia: dochádza na žiadosť kompetentného pacienta. Pacienti sú si plne vedomí svojho chorobného stavu/boli informovaní, rozumejú, aká budúcnosť ich choroby čaká, sú si vedomí výhod a rizík spojených s možnosťami liečby ich choroby a môžu jasne vyjadriť svoje želania bez toho, aby boli pod vplyvom kohokoľvek, a vyhľadať pomoc lekára, aby ukončili svoj život.
  • Nedobrovoľná eutanázia: nastáva, keď je pacient v bezvedomí alebo nie je schopný urobiť autonómnu voľbu medzi životom a smrťou (napr. novorodenec alebo niekto s nízkou inteligenciou, pacient je v dlhej kóme alebo má vážne poškodenie mozgu) a rozhodnutie robí niekto iný ktorý kompetentne v mene pacienta, možno podľa ich písomnej dedičskej listiny, alebo pacient predtým ústne vyjadril želanie zomrieť. Táto prax zahŕňa aj prípady, keď je pacientom dieťa, ktoré je schopné a kompetentné rozhodovať sa mentálne a emocionálne, ale nie je v plnom veku na rozhodovanie o živote a smrti, takže v jeho mene musí pred zákonom rozhodovať niekto iný.

  • Nedobrovoľná eutanázia: aka nátlak, nastáva vtedy, keď druhá strana ukončí život pacienta proti ich deklarovanej pôvodnej vôli. Napríklad, aj keď chce pacient ďalej žiť, aj keď trpí, jeho rodina žiada lekára, aby ukončil svoj život. Nedobrovoľná eutanázia sa takmer vždy považuje za vraždu.

Kde je eutanázia považovaná za legálnu?

Existuje niekoľko krajín, kde je eutanázia povolená:

  • V Holandsku je eutanázia a medicínsky asistovaná samovražda, príp PASS) je povolený zákonom za predpokladu, že sa riadi jasnými právnymi protokolmi.
  • V Oregone v Spojených štátoch je PAS štátom povolené používať lieky na predpis.
  • Vo Washingtone DC v Spojených štátoch môžu lekári podávať smrteľné injekcie alebo sprevádzať PAS tým, že umožňujú predávkovanie liekmi, ktoré vedie k smrti u pacientov, ktorí o to požiadajú.
  • V Belgicku je „zabíjanie v mene medicíny a súcitu“ zákonom povolené pre kompetentných dospelých aj deti, pričom sa musia dodržiavať jasné a podrobné pokyny. Rodičia musia s rozhodnutím súhlasiť.
  • Vo Švajčiarsku je PAS povolený podľa zákona, ktorý je aktívny už viac ako 600 rokov. Pacientom, vrátane návštevníkov z iných krajín, môžu pomôcť ukončiť život členovia organizácie Dignitas.
  • Na krátky čas bola v severnej Austrálii povolená eutanázia a PAS a sedem ľudí takto ukončilo svoj život, kým austrálska federálna vláda zrušila zákon.

Aké sú podmienky, za ktorých môže pacient požiadať o výkon eutanázie?

V zásade sa postup eutanázie môže vykonať u pacienta, ktorý trpí smrteľným ochorením (posledná fáza choroby, v ktorej je šanca na smrť taká veľká, že sa pozornosť presúva z terapie na vyliečenie choroby na poskytovanie paliatívnej starostlivosti/úľavu od bolesti). . Problém však nespočíva v definícii, ale vo výklade definície.

V Holandsku, kde je eutanázia podporovaná zákonom, má „nevyliečiteľná choroba“ konkrétnu definíciu, doslova znamená „nádej na smrť je istá“. V Oregone, kde je PAS (lekárom asistovaná samovražda) legálna pre „konečný prípad“, je však terminálny stav opísaný ako stav, ktorý „pri spravodlivom úsudku bude mať za následok smrť do šiestich mesiacov“.

Okrem toho, pri pohľade z definície, eutanázia tiež umožňuje pacientom, ktorí trpia silnými bolesťami, požiadať o pomoc pri ukončení života. Štúdie tiež ukázali, že nevyliečiteľne chorí pacienti, ktorí majú tendenciu uvažovať o samovražde, tak nerobia kvôli svojej smrteľnej chorobe, ale kvôli ťažkej depresii v dôsledku svojej choroby. Zürichská deklarácia Svetovej federácie spoločností práva na smrť z roku 1998 uvádza, že osoby, ktoré „trpia ochromujúcim nešťastím“, sú oprávnené požiadať o pomoc pri samovražde. Inštitút sa domnieva, že osoba nemusí mať smrteľné ochorenie, aby sa kvalifikovala na eutanáziu alebo PAS, pokiaľ je „utrpenie neznesiteľné“.

Definíciu „neznesiteľného utrpenia“ možno interpretovať. Podľa holandského najvyššieho súdu je utrpenie definované ako utrpenie fyzické aj psychické, zatiaľ čo belgické právo uvádza, že „pacient, ktorý žiada o eutanáziu, musí byť v zúfalej zdravotnej situácii a neustále fyzicky alebo psychicky trpieť“.

Prečo je povolená eutanázia?

Tí, ktorí podporujú eutanáziu, tvrdia, že civilizovaná spoločnosť by mala dovoliť ľuďom zomierať dôstojne a bolestivo a mala by umožniť ostatným, aby im v tom pomohli, ak to sami nedokážu zvládnuť.

Hovorí sa, že telá sú výsadou ich majiteľov a mali by sme mať dovolené robiť si s vlastným telom, čo chceme. Myslia si teda, že hľadať dlhší život pre tých, ktorí ho nechcú, je nesprávne. Dokonca drží ľudí pri živote, keď nechcú porušovať osobné slobody a ľudské práva. Je nemorálne, hovoria, nútiť ľudí, aby naďalej žili v utrpení a bolesti.

Dodali, že samovražda nie je trestným činom, preto by eutanázia nemala byť klasifikovaná ako trestný čin.

Prečo mnohí zakazujú vykonávanie eutanázie?

Argument náboženského zboru proti eutanázii je, že život je daný Bohom a len Boh musí rozhodnúť, kedy ho ukončiť.

Iní sa obávajú, že ak bude eutanázia legálna, budú zneužité zákony, ktoré ju upravujú, a že ľudia, ktorí v skutočnosti nechcú zomrieť (alebo stále môžu dostať ďalšiu lekársku pomoc), skončia zomieraním.

Eutanázia je súčasťou indonézskeho trestného práva

V Indonézii dodnes neexistujú žiadne zákony ani vládne nariadenia, ktoré by špecificky stanovovali zákonnosť eutanázie. Je však dôležité pochopiť, že formálne v pozitívnom trestnom práve v Indonézii existuje len jedna forma eutanázie, a to eutanázia vykonaná na žiadosť samotného pacienta/obete (dobrovoľná eutanázia), ktorá bola jasne upravená v článku 344 ods. Trestný zákon:

„Kto na žiadosť samotnej osoby, ktorá je jasne a úprimne povedané, okradne o život iného, ​​hrozí mu trest odňatia slobody maximálne na dvanásť rokov“.

Z § 344 Trestného zákona možno vykladať, že aj keď vražda na žiadosť obete je stále trestná pre páchateľa. V kontexte pozitívneho práva v Indonézii sa teda eutanázia považuje za zakázaný čin. To znamená, že nie je možné „ukončiť niečí život“ ani na vlastnú žiadosť danej osoby.

Okrem toho, keď sa diskutuje o nedobrovoľnej eutanázii, hoci ju nemožno kvalifikovať ako rovnaký koncept eutanázie, ako je uvedené v článku 344 Trestného zákona, koncepčne sa táto metóda eutanázie s najväčšou pravdepodobnosťou (alebo blízko) považuje za obyčajnú vraždu (článok 338 Trestného zákona), úkladná vražda (§ 340 Trestného zákona), týranie nebezpečným materiálom (§ 356 [3] KHUP) alebo nedbanlivosť vedúca k smrti (§ 304 a § 306 [2]).

Tento lekársky zásah je teda stále klasifikovaný ako trestný čin.

Možnosti, ktoré máte, keď trpíte smrteľnou chorobou

Ak sa blížite ku koncu života, máte právo na dobrú paliatívnu starostlivosť – na kontrolu bolesti a iných symptómov – ako aj na psychologickú, sociálnu a duchovnú podporu. V tejto fáze máte tiež právo vyjadriť sa k liečbe, ktorú dostávate.

Ak viete, že vaša schopnosť dohodnúť sa na rozhodnutiach o vašom živote môže byť v budúcnosti ovplyvnená, môžete si vopred dohodnúť právne záväzné rozhodnutie s pomocou vášho právneho tímu. Toto predbežné rozhodnutie je definovať postupy a liečby, s ktorými súhlasíte, a tie, s ktorými nesúhlasíte. To znamená, že zdravotnícky pracovník, ktorý je za vás zodpovedný, nemôže vykonávať určité postupy alebo liečby proti vašej vôli.