Shopaholici sú ľudia, ktorí sa tlačia do nakupovania a môžu mať pocit, že nemajú kontrolu nad svojim správaním. Inými slovami, shopaholičku trpiaceho závislosťou od nakupovania môžeme nazvať.
Rôzne druhy shopaholiek
Podľa psychológa Terrencea Shulmana sa shopaholici skladajú z rôznych typov správania, a to:
- nutkaví zákazníci (nakupovanie na odvrátenie pocitov)
- nakupujúcich trofejí (nájsť perfektné doplnky k oblečeniu atď., aj keď ide o luxusné predmety)
- kupujúci imidžu (nákup drahých áut a iných položiek viditeľných pre ostatných)
- kupujúci so zľavou (kupujú položky, ktoré nie sú potrebné len preto, že znižujú ceny alebo sa dajú nazvať aj lovcami zliav)
- spoluzávislí kupujúci (kupujú len preto, aby vás partner alebo iná osoba miloval a páčil sa vám)
- kupci s bulímiou (kúpte a vráťte sa, kúpte znova a potom sa znova vráťte, podobne ako pri bulímii)
- zberateľskí kupujúci (musia si kúpiť kompletnú sadu predmetov alebo kúpiť rovnaké oblečenie v rôznych farbách).
Ak sa nad tým dobre zamyslíme, shopaholic už nie je hobby, ale možno ho definovať ako duševnú poruchu. Pozrime sa preto nižšie na shopaholičky bližšie!
Čo spôsobuje, že sa človek stane shopaholikom?
Podľa Ruth Engsovej, profesorky aplikovaných zdravotníckych vied na Indiana University, sa niektorí ľudia stávajú shopaholikmi, pretože sú v podstate spokojní s tým, ako sa ich mozog cíti pri nakupovaní. Nakupovaním ich mozog uvoľňuje endorfíny (hormóny slasti) a dopamín (hormóny slasti) a časom sa tieto pocity stanú silne návykovými. Engs tvrdí, že 10-15% populácie to pravdepodobne zažilo.
Zmýšľanie shopaholičky
Podľa Marka Banschicka M.D. sa alkoholik môže vzdať alkoholu, gambler môže skončiť so stávkovaním, ale shopaholik cíti potrebu nakupovať. To je dôvod, prečo sa shopaholik alebo oniománia nazývajú duševnou poruchou, ktorá môže poškodiť človeka.
Ako uvádza verywell.com, tu je niekoľko vecí, na ktoré myslí skutočný shopaholik:
1. Shopaholic sa bude aj naďalej snažiť zapáčiť sa ostatným
Podľa výskumov majú shopaholici zvyčajne príjemnejšiu osobnosť ako neshopaholické výskumné subjekty, čo znamená, že sú k ostatným milí, súcitní a nie hrubí. Keďže sú často osamelí a izolovaní, nákupná skúsenosť umožňuje nákupcom pozitívne komunikovať s predajcami a dúfať, že ak si niečo kúpia, zlepšia svoj vzťah s ostatnými.
2. Shopaholici majú nízke sebavedomie
Nízke sebavedomie je jednou z najbežnejších charakteristík, ktoré sa vyskytujú v štúdiách osobnosti shopaholikov. Podľa shopaholikov je nakupovanie spôsob, ako zvýšiť sebaúctu, najmä ak požadovaný predmet súvisí s obrázkom (obrázok), ktoré chce mať kupujúci. Nízke sebavedomie však môže byť tiež dôsledkom toho, že ste shopaholikom, najmä výška vašich dlhov môže zvýšiť pocity nedostatočnosti a bezcennosti.
3. Shopaholik má emocionálne problémy
Shopaholici majú tendenciu k emočnej nestabilite alebo zmenám nálad. Výskum tiež zistil, že shopaholici tiež často trpia úzkosťou a depresiou. Nakupovanie často využívajú na opravu nálada, aj keď len dočasne.
4. Shopaholici majú problém ovládať pudy
Impulz je niečo prirodzené, čo vás zrazu nabáda k niečomu, aby ste pocítili potrebu konať. Pre väčšinu ľudí je celkom ľahké ovládať svoje impulzy, pretože sa to naučili robiť v detstve. Na druhej strane, shopaholici majú nadmerné a nekontrolovateľné pudy nakupovať.
5. Shopaholik sa vždy oddáva fantázii
Shopaholická schopnosť fantazírovať je zvyčajne silnejšia ako u iných ľudí. Existuje niekoľko spôsobov, ako fantázie posilňujú tendenciu nakupovať príliš veľa, t. j. shopaholici môžu fantazírovať o vzrušení z nakupovania, zatiaľ čo sa venujú iným činnostiam. Vedia si predstaviť všetky pozitívne účinky kúpy vytúženého predmetu a dokážu uniknúť do sveta fantázie pred drsnou realitou života.
6. Shopaholici majú tendenciu byť materialistickí
Výskum ukazuje, že shopaholici sú materialistickejší ako ostatní nakupujúci, no prejavujú komplikovanú lásku k majetku. Prekvapivo nemajú absolútne žiadny záujem vlastniť veci, ktoré si kúpia a majú menšiu túžbu po hmotných statkoch ako ostatní ľudia. To vysvetľuje, prečo majú shopaholici tendenciu kupovať veci, ktoré nepotrebujú.
Čo teda ukazuje, že sú materialistickejší ako ostatní? Existujú dve ďalšie dimenzie materializmu, a to závisť a neláskavosť, a to je slabosť shopaholikov. Sú oveľa závistlivejší a menej štedrí ako ostatní ľudia. Prekvapivé je, že shopaholici dávajú to, čo si kúpia, iným ľuďom len preto, aby si „kúpili“ lásku a zvýšili spoločenské postavenie, nie ako prejav štedrosti.
Krátkodobé a dlhodobé účinky shopaholikov
1. Krátkodobý efekt
Krátkodobý efekt, ktorý zažívajú shopaholici, je, že sa budú cítiť pozitívne. V mnohých prípadoch sa môžu po nákupe cítiť šťastne, ale niekedy sa tento pocit mieša s úzkosťou alebo pocitom viny, čo ich prinúti ísť nakupovať znova.
2. Dlhodobý účinok
Dlhodobé účinky, ktoré pociťujú shopaholici, sa môžu líšiť. Shopaholici majú tendenciu čeliť finančným problémom a mnohí z nich sú zavalení dlhmi. V niektorých prípadoch môžu používať kreditné karty len do dosiahnutia maximálneho limitu, no v iných prípadoch môžu odložiť splátky hypotéky a firemnej kreditnej karty.
Ak sa stanete shopaholikom, utrpia aj vaše osobné vzťahy. Môžete skončiť rozvedení alebo vzdialení od svojej rodiny, príbuzných a iných blízkych.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ:
- Výhody sebarozprávania pre duševné zdravie
- 5 zdravotných porúch spôsobených zlomeným srdcom
- Nielen náladovosť: Výkyvy nálady môžu byť príznakom duševnej poruchy